Národná prírodná rezervácia Manínska úžina (tiesňava)

NPR Manínska úžina bola vyhlásená v roku 1967 s výmerou 117,63 ha. Aj keď ju neskôr - s nám neznámeho dôvodu - premenovali na NPR Manínska tiesňava, pre domácich je to stále Manínska úžina.

Nachádza sa medzi výraznými vrcholmi Veľkého (890,6 m n. m.) a Malého Manína (812,6 m n. m.), ktoré kedysi tvorili súvislý vápencový hrebeň jurských vápencov. Manínsky potok po rozrezaní mäkkých slienitých hornín dosiahol skalný podklad tvrdých a odolných vápencových hornín a hĺbil dolinu aj v nich, čo mu uľahčovali pukliny v horninách. Vznikla tak úzka tiesňava so strmými skalnými stenami a divokými bralnými útvarmi. Výškový rozdiel medzi dnom tiesňavy a vrcholom Veľkého Manína je takmer 400 metrov. Vírivým pohybom väčších úlomkov uviaznutých v potoku v priehlbinách najužších častí tiesňavy dochádzalo k obrusovaniu skalných stien, čím vznikali oblé výklenky – „obrie hrnce“.

Manínska úžina je necelý kilometer dlhá a na niektorých miestach široká len niekoľko málo metrov. Najužšie miesto tiesňavy bolo v minulosti pre vozy neprejazdné. Furmani museli pred ním tovar vyložiť, vozy rozobrať, všetko preniesť a potom vozy opäť poskladať. Tento stav trval až do roku 1933, kedy bola v najužšom mieste odstrelená časť brala a cez tiesňavu bola vybudovaná spevnená cesta. A tak je Manínska úžina najužšou tiesňavou na Slovensku aj v strednej Európe, cez ktorú je vybudovaná asfaltová cesta. Najužšie miesto je široké 3,7 m.

V tiesňave sú pestré mikroklimatické podmienky – na výslnných stanovištiach skalných stien rastú teplomilné druhy a vo vlhkých tienistých miestach zasa horské chladnomilnejšie druhy. Svojimi kvetmi tu upútajú pozornosť napríklad poniklec prostredný, astra alpínska, prvosienka holá.

Steny Manínskej úžiny sú jedným z najlepších skalolezeckých terénov na Slovensku. Horolezecká činnosť je tu však usmerňovaná podľa výnimky vydanej orgánom ochrany prírody a krajiny.

Východné pokračovanie Manínskej úžiny tvorí prírodná rezervácia Kostelecká tiesňava. Vznikla taktiež epigenetickým zárezom Manínskeho potoka do vápencového bradla Drieňovka (639,4 m n. m.), ktorý z nej oddelil časť nazývanú Kavčia (600,7 m n. m.). V Drieňovke pri tom vznikol skalný previs nazvaný „Strecha Slovenska“. Cez obe tiesňavy vedie náučný chodník, ktorý cez prírodnú pamiatku Bosmany pokračuje na vrchol Veľkého Manína a poskytuje výhľady na okolitú krajinu.